Nafta predstavuje zmes uhľovodíkových frakcií, t.j.látok získaných viacstupňovou destiláciou ropy s bodom varu približne od 160 °C do 360 °C. Vyrába sa v rafinériách destiláciou ropy v zariadeniach nazývaných destilačné kolóny (veže).
Z chemického hľadiska ide o zmes acyklických a cyklických uhľovodíkov obsahujúcich v molekule 9 až 22 atómov uhlíka (acyklické - uhľovodíky s lineárnym alebo rozvetveným reťazcom; cyklické - uhľovodíky s uzavretým reťazcom). Svojim kvalitatívnym zložením je približne z dvoch tretín totožná s petrolejovou frakciou. Zvyšok objemu tvorí uhľovodíková frakcia nazývaná plynové oleje. Vďaka veľmi dobrým nízkoteplotným vlastnostiam je podiel petrolejovej frakcie v zimnej nafte zámerne väčší, v letnom období naopak menší. Hustota nafty sa pri teplote 15°C pohybuje v rozmedzí 0,80 až 0,845 kg na jeden liter paliva. Znamená to, že má o 16 až 20% menšiu hustotu než voda, a preto nafta pláva na jej povrchu. Hustotu nafty ovplyvňuje jej chemické zloženie a podiel jednotlivých frakcií. S rastúcim podielom petrolejovej frakcie hustota klesá, zatiaľ čo s narastajúcim podielom plynových olejov hustota nafty rastie.
Pre praktické využitie nafty ako paliva vznetových motorov je potrebné upraviť namiešaný produkt petrolejovej frakcie a plynových olejov rôznymi typmi prísad (aditív). Medzi tie najvýznamnejšie patria:
x zvyšovač cetánového čísla
x mazivostné prísady
x detergenty a disperzanty
x inhibítory korózie
x antioxidanty
x deemulgátory
x depresanty
x vodivostné prísady
x deaktivátory kovov
x prísady proti peneniu
Požiadavky normy STN EN 590: 2009 na kvalitu motorovej nafty
Sledovaný parameter |
Jednotka |
Limity |
Skúšobná metóda |
|
min. |
max. |
|||
Cetánové číslo |
- |
51 |
- |
EN ISO 5165 |
Cetánový index |
- |
46 |
- |
EN ISO 4264 |
Hustota pri teplote 15 °C |
kg/m3 |
820 |
845 |
EN ISO 3675, EN ISO 12185 |
Polycyklické aromatické uhľovodíky |
% (hm.) |
- |
11 |
EN 12916 |
Obsah síry |
mg/kg |
- |
10 |
EN ISO 20846 EN ISO 20884 |
Bod vzplanutia |
°C |
55 |
- |
EN ISO 2719 |
Karbonizačný zvyšok |
% (hm.) |
- |
0,30 |
EN ISO 10370 |
Obsah popola |
% (hm.) |
- |
0,01 |
EN ISO 6245 |
Obsah vody |
mg/kg |
- |
200 |
EN ISO 12937 |
Celkový obsah nečistôt |
mg/kg |
- |
24 |
EN 12662 |
Korózia na medenom pliešku |
stupeň |
|
EN ISO 2160 |
|
Oxidačná stálosť |
g/m3 |
- |
25 |
EN ISO 12205 |
Mazivosť, korigovaná priemerná hodnota šírky oderovej stopy (wsd 1,4) pri 60 °C |
µm |
- |
460 |
ISO 12156-1 |
Viskozita pri teplote 40 °C |
mm2/s |
2,0 |
4,5 |
EN ISO 3104 |
Obsah metylesteru mastnej kyseliny (FAME) |
% (obj.) |
- |
7 |
EN 14078 |
Destilačná skúška |
||||
% (obj.) destilátu do teploty 250 °C |
% (obj.) |
- |
65 |
|
% (obj.) destilátu do teploty 350 °C |
% (obj.) |
85 |
- |
|
95 % (obj.) predestiluje do teploty |
°C |
- |
360 |
Syntetická nafta
Popri klasickej nafte vyrábenej z ropy, ktorá v súčasnosti predstavuje absolútnu väčšinu produkcie vo svete, vyrába sa aj tzv. syntetická nafta. Jej produkcia ďaleko zaostáva za množstvom vyrobenej klasickej nafty, ale počíta sa s ňou do budúcna ako s alternatívnym palivom pre vznetové motory. Syntetická nafta sa vyrába zo zemného plynu spôsobom nazývaným Fischer-Tropschová syntéza alebo tiež technológia GtL (Gas to Liquid). K jej výrobe však perspektívne môže poslúžiť aj biomasa či bioplyn. Kvôli vysokým nákladom na výrobu sa v súčasnosti vyrábaná syntetická nafta využíva najmä ako vysokohodnotná prímes do klasickej motorovej nafty, čím sa významne vylepšujú jej vlastnosti. Zo štandardnej nafty sa tak stane nafta s nadštandardnou kvalitou, za ktorú si však motoristi musia priplatiť. Syntetická nafta neobsahuje žiadnu síru ani aromatické uhľovodíky a disponuje vysokým cetánovým číslom na úrovni 70-80 jednotiek (oproti klasickej nafte s bežnou hodnotou CČ 51-55). Zvláštnosťou je vzhľad syntetickej nafty, ktorý má charakter čírej kvapaliny na prvý pohľad na nerozoznanie od vody. Má priaznivejšiu emisnú bilanciu vrátane menšieho množstvo tuhých častíc v spalinách, preto v zmesi so štandardnou naftou šetrí životné prostredie a predlžuje životnosť katalyzátora i filtra pevných častíc.
V kontexte ekologických požiadaviek kladených Európskym spoločenstvom na rafinérie a ich produkty spolu s požiadavkami výrobcov motorov, musí motorová nafta dnešných dní spĺňať celý rad prísnych požiadaviek. Sleduje sa množstvo parametrov: podiel jednotlivých uhľovodíkových frakcií, chemické a mechanické znečistenie, fyzikálne vlastnosti a vlastnosti ovplyvňujúce kvalitu spaľovania, ale aj skladovateľnosť, požiarna bezpečnosť atď. Z veľkej časti tieto požiadavky sumarizujú európska norma EN 590 a smernica EU 98/70/EC. V súvislosti s menovanou smernicou je zaujímavou informácia o nariadení platnom od 1.1.2009 o ďalšom požadovanom znížení obsahu síry v motorovej nafte z doterajších 50 mg/kg (0,005% hm. alebo 50 ppm) na max. 10 mg/kg (0,001% hm. alebo 10 ppm). Prestávame tak hovoriť o nízkosírnej nafte a začína sa hovoriť o bezsírnom palive.
Na ceste ekologizácie palív a pod tlakom požiadaviek Európskeho spoločenstva, spustila spoločnosť Slovnaft a.s. ešte koncom roka 2004 novú hydrogenačnú linku pre rafináciu palív, prostredníctvom ktorej zabezpečuje výrobu bezsírnej nafty (angl. sulphur free- skratka SF) s obsahom len 0,001% (m/m).
Yanyc
Ďumbierska ulica 9
(+421) 905 612 194
(+421) 55 633 2450